Prečo upratujem s TO-DO listom

8. apríla 2017

Rovnako ako varenie, ani upratovanie nepatrí medzi moje najobľúbenejšie činnosti. Čo ale rada mám, je ten pocit, keď je všetko čisté a na svojom mieste. Istý čas som preto o sebe zvykla hovoriť, že som poriadkumilovná, ale nie som poriadkuschopná 🙂 To sa však zmenilo (alebo skôr čiastočne zlepšilo), keď som si našla upratovací systém.

 

Systém 1.0

V jednej knižke som raz čítala, že pri upratovaní je dobré dať si časomieru, napríklad 45 minút. Počas tohto času sa snažíme upratať čo najviac a po zazvonení časomiery s upratovaním prestaneme. Zdalo sa to rozumné – veď keď si predstavíme, že máme pred sebou pol dňa upratovania, radšej sa do toho nepustíme vôbec. Naopak, keď vopred vieme, že stav nepohodlia potrvá iba krátko, vieme sa jednoduchšie zmobilizovať a aspoň s upratovaním začať.

Tento spôsob som teda vyskúšala a môžem povedať, že nebol úplne nanič. Mal však jednu chybičku, a tou bolo, že s upratovaním bolo treba po zazvonení prestať. Lenže ja keď už sa s niečím potrápim, tak chcem vidieť celý výsledok, nie iba polovičný. A preto som vždy pokračovala aj po zazvonení.

Po niekoľkých takýchto upratovacích rituáloch som bola v rovnakom stave ako na začiatku. Vedela som, že mi to bude trvať dlho, a tak som sa na to radšej vykašľala úplne a upratovala som až vtedy, keď ma donútili okolnosti 🙂

Bolo mi jasné, že musím nájsť nejaký lepší spôsob, ako sa namotivovať a nezhniť v špine.

Systém 2.0

Môj Systém 2.0 spočíval v tom, že som si na papier napísala všetky činnosti, ktoré som chcela vrámci upratovania v daný deň vykonať. Taký klasický TO-DO list. Každú vykonanú činnosť som z listu vyškrtla a tešila sa z toho, ako úlohy postupne odbúdajú.

Často sa mi však stávalo, že napriek tomu že som upratovaním strávila viac času, než by som chcela, nepodarilo sa mi splniť všetko, čo bolo v TO-DO liste. Príčinou bolo, že popri úlohách, ktoré som mala na zozname, som sa venovala aj iným veciam, ktoré zrovna upútali moju pozornosť. Potom to dopadlo napríklad tak, že som síce krásne vydrhla poličku s čistiacimi prostriedkami, ale nestihla som umyť vaňu.

 

Systém 3.0

A tak napokon vznikol Systém 3.0, ktorého sa držím dodnes. Je to tak trochu kombinácia oboch predchádzajúcich systémov.

V praxi to vyzerá tak, že si spíšem TO-DO list, ale ku jednotlivým úlohám priradím konkrétny čas. Príklad by mohol vyzerať takto:

  • 17:00 – 17:15 – vysaj
  • 17:15 – 17:20 – vynes smeti
  • 17:20 – 17:25 – vylož umývačku

Na každú činnosť mám vopred vyhradený čas a nestane sa mi, že začnem namiesto toho robiť niečo iné, alebo že prepadnem perfekcionistickým sklonom a úlohu zbytočne pretiahnem. Taktiež vidím, koľko mi upratovanie zaberie celkovo času a podľa toho viem pridávať alebo uberať úlohy.

 

Inšpirujte sa

Každý z nás je iný. To, že mne najviac vyhovuje posledný spomínaný spôsob, neznamená, že inému by sa nemohol viac páčiť jeden z tých predchádzajúcich. Nechám to teda na vás. Inšpirujte sa, vyskúšajte, ale príliš to neprežeňte. V živote sú predsa oveľa dôležitejšie veci, ako dokonale vyluxovaný byt 😉

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *